PREDPONOVÉ SLOVESÁ

1. Neodlučiteľné predpony be-, emp-, ent-, er-, ge-, ver-, zer- a miß- sú neprízvučné, od slovesa ich neodlučujeme a v príčastí minulom nemajú predponu ge- (napr.: Ich habe die Frage beantwortet. Zodpovedal som otázku.)

2. Odlučiteľné predpony ab-, an-, auf-, aus-, bei-, ein-, für-, mit-, nach-, vor-, zu- sú prízvučné. Tieto predpony sa v prít. čase, v rozkaz, spôsobe a v préterite dostávajú až na koniec hlavnej vety, napr.: Machen Sie die Tür auf! Otvorte dvere! Er machte das Fenster zu. Zatvoril okno. Ale: Ich soll die Tür aufmachen.

Sie hat mich gebeten, die Tür aufzumachen.
Wer hat die Tür aufgemacht?
Ich möchte wissen, ob sie die Tür aufmacht.

V infinitíve, príčastí alebo v jednoduchom slovesnom tvare na konci vedľajšej vety sa odlučiteľné predpony zlučujú so slovesom a píšu sa s ním dokopy. (Predpona ge- v príčastí minulom a častica zu v infinitíve je potom medzi predponou a slovesným kmeňom.)

Predpony durch-, über-, um-, unter-, wieder- sú čiastočne odlučiteľné.

Predpona je neodlučiteľná (a neprízvučná) pri prechodných slovesách:
1. s preneseným významom;
2. s pôvodným významom, ak sa predmet neuvádza do pohybu

umschreiben - Er hat das unbekannte Wort umschrieben. Opísal (inými slovami) neznáme slovo.

Predpona je odlučiteľná (a prízvučná)

1.  pri neprechodných slovesách (v perfekte sein)
2.   pri prechodných slovesách, ak sa predmet uvádza do pohybu um|schreiben

Er hat die Hausaufgabe umgeschrieben. Prepísal domácu úlohu.